A predsa tu niečo zelené rastie

Keďže aj túto doménu a stránky, či články na nej publikované sú aj z vôle môjho syna Michala, tak mi v súvislosti deťmi, ktorým mali byť venované výsledky mojej tvorivej činnosti v oblasti softvéru pre riadiace systémy, prichádza na um klasický príbeh zázraku zrodu nového života pozemskej flóry, ktorý sa v predškolských zariadeniach Slovenska, či snáď aj Československa, opakuje každoročne už niekoľko desaťročí a to sadenie fazule do piesku, či vaty. Tento proces je nepochybne pre mnohé deti niečím, čo im v prípade, že im vytrvalosť starať sa o nimi zasadenú fazuľku neprekazí nejaký neočakávaný dôvod ich absencie v škôlke v tomto období (snáď nemusím zdôrazňovať, že takéto niečo môže mať nedozierne následky pre rast a výchovu mladého pozemšťana), môže často prvý krát v ich živote priniesť zážitok niečoho, čo tu vďaka našej starostlivosti je aj zajtra. Ak v ďalších riadkoch vynechám aj ďalší výchovný moment a to zdravá miera súťaživosti, kto je lepší pestovateľ a vypestuje viac a väčších fazuliek (uf, to už zaváňa trhovou ekonomikou, takže rýchlo pokračovať v príbehu pestovania fazuliek). Takže deti, či vlastne rodičia, bežne dostanú domácu úlohu, aby ratolesť ráno priniesla kelímok z jogurtu, piesok, či vatu a fazuľu, alebo nejakú obilninu. Slávnostne zasadené kelímky potom deti polejú (s mierou) a nechajú odpočívať na svetlom a teplom mieste. Nasledovné dni opakovane kontrolujú, ako sa zasadeným zrniečkam darí a polievajú ich. Ak sa starali o ne správne, algebraicky môžeme snáď povedať, že pravdepodobnosť vzídenia aspoň jedného semienka pri štandardnej starostlivosti každému dieťaťu sa limitne blíži k číslu 1, čo znamená, že sa dočká skoro každý mladý pozemšťan, či povedzme radšej žiak predškolského zariadenia rána, kedy po príchode do škôlky zistí „A predsa tu rastie niečo zelené !“. Pozrime sa ale ešte o niečo detailnejšie na celý proces od zasadenia, do ukončenia tohto vzdelávacieho pokusu. Nevyhnutné predpoklady sprevádzajúce každodennú starostlivosť som spomenul hneď na začiatku, sú to teplo, svetlo a voda. Teplo vhodné pre klíčenie takejto výsadby sa bežne definuje deťom vetou: „Poukladajme deti tie kelímky na parapetu nad radiátorom.“, alebo niekde na slnečné miesto, v prípade, že sa celý pokus odohráva mimo vykurovacieho obdobia. Takže povedzme, že ho môžeme v tejto geografickej oblasti uvádzať v rozsahu 18 až 25 °C, čo zodpovedá obom vyššie spomenutým umiestneniam kelímkov v režime leto aj v režime zima, prepáčte v lete aj v zime, ten režim sa tu zaplietol z riadiacich systémov pre riadenie vykurovania. Ďalší predpoklad úspechu je svetlo, ktorého dôležitosť pre rastlinu v štádiu prípravy osevu, či výsadby na klíčenie tu z dôvodu svojho vzdelania z oblasti botaniky, končiaceho, pokiaľ ma pamäť neklame botanikou v 6. ročníku základnej školy a botanickým krúžkom v tom istom ročníku, pretože v 7. a 8. ročníku ZŠ (v osemdesiatych rokov malo Československo osemročnú školskú dochádzku na základných školách), priemyslovka ani elektotechnická fakulta už takéto predmety v minulosti nevyučovali a asi to platí dodnes, nebudem hodnotiť, ale bežne sa uvádza ako nevyhnutné už v čase schádzania. Môžem potvrdiť, že rastliny majúce málo svetla pri schádzaní, nemajú tak pevnú stonku pri ich koreni, ako tie ktoré schádzajú pri vhodných svetelných podmienkach, čo môže mať vplyv na ich vitalitu počas vegetačného obdobia rastliny, ale to je samozrejme iba môj laický názor so skúsenosťami sporadického vidieckeho pestovateľa zeleniny a okrasných rastlín v domácnosti a záhrade. Čo sa týka tretieho predpokladu, nazvime ho: „optimálneho množstva vody“ (pre laickú verejnosť slovo optimálny pomenúva to čo je najlepšie, preto gramatická podoba slova najoptimálnejší, často počutá zo slovenských médií je čistý nezmysel), tak tu je ten správny okamih pre dôležitosť tímovej spolupráce pri takejto činnosti už tisícročia (respektíve od vtedy, čo sa zberač plodín a lovec zvere usadili a stali sa z nich pestovatelia a chovatelia), pretože voda tak ako nie je v primeranom množstve vo vhodnom čase samozrejmosťou, tak ňou nebola často ani v minulosti a vzhľadom na jej často nadmernú spotrebu v súčasnosti, asi nebude ani v budúcnosti. Takže deti bežne naberú vodu v ich detských umývadlách do napríklad plastových fliaš od minerálky, či nejakého iného nápoja a pekne s ňou v prípade, že im skúsená pedagogička (tu snáď asi muža v pozícii pedagóga nenájdeme, akurát tak ako ekonóm, či údržbár) potrebnosť poliatia potvrdí, opätovne primerane polejú svoj kelímok so zasiatymi semienkami, tak aby mali optimálnu vlahu pre klíčenie. A v prípade, že si spomenieme na to hľadanie vody potrebnej pre klíčenie v období sucha, môže to vypadať aj nejak takto.

Opäť to nechávam ako pracovnú verziu článku, ešte tu je vhodné spomenúť hľadanie vody, lebo nie vždy bola a je po ruke, či vedre povrchová voda.