Projekt Manhattan, alebo kedy je čas povedať stačí

Táto voľba je skromnou pripomienkou veľkosti vedeckého ducha zneužitého pre účely zbrojárskeho priemyslu, čas ukázal, že 3. ríša bola od podobnej zbrane vzhľadom na jej finančnú a ľudskú vyčerpanosť na hony vzdialená a Japonsko mlelo z posledného, to sa však ukázalo až po historicky prvom a doteraz aj poslednom použití jadrovej zbrane vyvinutej poprednými vedcami v lokalite Site Y projektu Manhattan, dnes Los Alamos National Laboratory. Informáciu o tom, koľko vlastných vojakov a civilistov by v tej agónii Japonsko obetovalo, či viac, alebo menej ako bolo na mieste mŕtvych a postupne sa k nim pripisujúcich mŕtvych v dôsledku úmrtia na chorobu z ožiarenia obyvateľov dvojice japonských miest po zhodení pozdravov s menami Little Boy a Fat Man spoza Tichého oceánu, sa s určitosťou už nikdy nedozvieme. Čo je však isté, že tento džin vypustený z fľaše pri testoch nazvaných Trinity tohto projektu sa do fľaše ešte veľmi dlho nevráti. Je síce ešte len jeseň roku 2017 a do 8.3.2018 ešte nejaký ten týždeň i mesiac zostáva, ale pri dátume fotografie mesta Hiroshima mi prijde nasledovná veta viac ako samozrejmá, nakoľko väčšina z nás prichádza na svet ako dieťa svojich rodičov, teda otca a matky. Ako by mohol vypadať trebárs nasledovný deň po 8.3.1946 sa väčšina žien tohto mesta asi nikdy nedozvedela.

V prípade, že by niekoho z Vás táto myšlienka iritovala, prijmite moje ospravedlnenie za mňa aj môjho dnes už nebohého otca (tiež je od jeho úmrtia 30.1.1991 už nejaký ten rok uplynul a idem mu dnes 19.11.2017 podvečer z úcty k ideálom demokracie, dva dni po pripomenutí si 28. výročia zmien zahájených 17.11.1989, zapáliť sviečku). A na záver tejto odbočky nie príliš vzdialenej cesty do minulosti tu je sila dôkaz momentálnej „prevahy svetla nad tmou“ (to momentálnej je tu tak trochu astronomickou stupnicou času) pri fotografii jednej a tej istej budovy a jej okolia v roku 1945 a o 60 rokov neskôr.
Takže nech sa páči, porovnajte sami.

jeseň 1945

60 rokov neskôr